Pamätám si tvoje meno, ale tvárou už si nie som taký istý. Rozostrená... vyblednutá... ako fotka, obraz celý hmlistý. Elán hral „Zaľúbil sa chlapec“... a ja... myslel som na teba. Nenašiel som dosť odvahy... povedať to... a dostať zo seba. Horeli mi z teba uši a pri tebe som chvel sa. Priveľmi sa sklamania bál, aj keď vyznať som chcel sa. Moja láska bola k tebe prvá a tak krásne čistá, avšak Tyché sama vedela, že čo si pre nás chystá. Nebolo mi súdené priblížiť sa bližšie. Nebolo mi súdené vzlietnuť s tebou vyššie, Erosov šíp trafil srdce veľmi presne v hrudi. Ostala si navždy v srdci.... zo všetkých tých ľudí. Nevedel som, že kde žiješ... ale som si sľúbil, že ti poviem to, čo povedať chcem... a to,... že som ťa ľúbil. Že keď opäť uvidím ťa... v šťastí... a tam, kde si... Že si navždy v mojom srdci,... ale ty... tu... už nie si... A ja stále kráčam ďalej, aj keď neviem kam. Na ceste je viacero stôp, nekráčal som sám. Niektoré už slabšie vidno a rozfúkal ich čas. Stopy miznú, strácajú sa... ostanú len v nás. Nebolo mi súdené priblížiť sa bližšie. Nebolo mi súdené vzlietnuť s tebou vyššie, Erosov šíp trafil srdce veľmi presne v hrudi. Ostala si navždy v mojom srdci.... zo všetkých tých ľudí.
