Bzum bzum bzum bzumá, uaá, uií, bzum, bzum, bzumá, uií, uií, uaá, bzunk uaá uaááá uííí, uaááá Lúka sa vo mne rozsvieti, vôňa ma nesie, až sa mi krídla smejú. Šafran ma prijíma do slnečnej koróny, a ja sa tvárim, že som veľký mystik — hoci mám peľ až za ušami. Pulz kvetu a môj pulz sa prelínajú v jednom okamihu. Bzum bzum bzum bzumá, (bzumá… nesie ma…) uaá, uií, bzum, bzum, bzumá, (uií… letí… bzumá…) uií, uií, uaá, (uaá… otvára…) bznk uaá uaááá (uaáá… vlní sa…) uííí, uaááá (uíí… jaaa…) Bzum sa vo mne rozvlní, ako keď sa svetlo dotkne zeme. Letím, no stojím, počujem, no ticho ma vedie. A všetko, čo som, sa otvára do ďalšieho kroku. bzum, bzum, uií, uaá Podbeľ ma volá tónom, čo vibruje v hrudi, púpava sa vo mne mení na dych svetla. Facélia kreslí vzduchom modré kruhy, a ja v nich mením staré role, ako keby som bol čmeliak na duchovnej dovolenke. Všetko sa spája v jednom bzum, ktoré ma učí lietať aj krivo, aj múdro. Bzum bzum bzum bzumá, (bzumá… nesie ma…) uaá, uií, bzum, bzum, bzumá, (uií… letí… bzumá…) uií, uií, uaá, (uaá… otvára…) bznk uaá uaááá (uaáá… vlní sa…) uííí, uaááá (uíí… jaaa…) Bzum sa vo mne rozvlní, ako keď sa svetlo dotkne zeme. Letím, no stojím, počujem, no ticho ma vedie. A všetko, čo som, sa otvára do ďalšieho kroku. bzum, bzum, uií, uaá Telo sa nadýchne — a ja som v ňom doma, zem ma drží, aj keď sa tvárim kozmicky. Päť úrovní vedomia sa hrá vo mne na kruhy, myšlienky mi mávajú krídlami, že vraj som starý mudrc v chlpatom kabáte. A v priestore, ktorým som, sa jar prelieva do leta — ako keď bzum prerastie do svetla. Bzum bzum bzum bzumá, (bzumá… letí ďalej…) uaá, uií, bzum, bzum, bzumá, (uií… žiari…) uií, uií, uaá, (uaá… otvára leto…) bzunk uaá uaááá (uaáá… rastie…) uííí, uaááá (uííiiiii… svetlo…) bzunk uaá uaááá uííí, uaááá
