[Intro – šepot] „Neboj sa… všetko je v poriadku… Len ma počúvaj… nikam nechoď…“ --- [Verse 1] Stojíš tam ticho – jak anjel v hmle, tvoj úsmev chutí, jak klam v krvi skryté. Povieš mi „počkaj“, tak čakám aj ďalej, myslím si, že raz prídeš, no ja sa len hrám. Tvoje slová sú studené, jak ľad v žilách, povieš mi „ver mi“, ja padám do ticha. Dúfať je jed – čo mi tečie v tele, a ty mi ho dávaš jak sladké omyly v cele. --- [Refrén] Ty dávaš mi falošnú nádej, ja ju žeriem jak tabletky v nedeľnej fáze. Myslím si stále, že raz ma vyberieš, no ty chceš iba, nech pozerám a neodídem preč. --- [Verse 2] Dala si pohľad, nie city späť, ja som bol svetlo, ty iba pevnosť a sieť. Povieš mi „iný si“, no pritom ťa čítam, pre teba som hra, pre mňa si vízia – dýka. Každý tvoj dotyk je plán čo ma láme, dávaš mi svetlo no iba v tmavom chráme. Čakám už roky, no stojím jak tieň, a ty sa smeješ: „On stále je môj sen.“ --- [Bridge – creepy whisper] Niekedy cítim, že nie si človek, skôr démon čo krmí môj slepý súdny deň. Možno ma držíš len ako trofej, možno chceš vidieť ako padám do rotnej koleje. --- [Refrén – temnejší] Dávaš mi falošnú nádej, ja jej verím jak dieťa rozprávke v posteli. Slepý som, stratený, v sebe sa topím, ty si môj koniec… ja tvoja trofej v hrobke spomienok. --- [Outro] Možno raz pustíš ma konečne von… alebo necháš ma zblázniť sa do vlastných tón. A keď tma zhltne posledný kúsok viet, „Milovala si ma… alebo môj pád a koniec?“
