Konečne Viem Konečne viem, prečo slnko ma víta, prečo deň má zmysel, keď svitá. Už žiadne blúdenie, žiadny chlad, ty si dôvod, Mám ťa rád! Už viem, prečo ráno vstávam včas, nie pre tie povinnosti, čo volajú zas. Pre teba láska ráno vstávam! Dobré ráno, ti bozkom dávam. Slová, ako slnka lúč, prenikli sem, s tebou, láska vstávať smiem! S tebou po boku, všetko zvládnem, lebo tvoja láska, to je môj prameň. Predtým blúdil som po pustinách, hľadal som čas v rozbitých hodinách. Srdce zamknuté v ľadovom chlade, čakalo jablko v Rajskej záhrade. Srdce sa krčilo v tieni pochybností, dostávalo iba omrvinky z milosti. Teraz viem prečo mesiac jasne svieti, prečo kométa oblohou letí. Prečo prameň čistý, hlboký a stály, ženie ma vpred, prekonáva skaly. Konečne viem, prečo ráno tak včasne zanechám sny rozprávkové, krásne.
