[Intro] Ticho v miestnosti, hodiny kričia, každá sekunda váži viac než slová. [Verš 1] Steny počúvajú, keď mlčím ja, myšlienky kričia, hlava je chrám. Na stole pravda, čo reže jak sklo, minulosť dýcha mi priamo za chrbtom. Sľuby sú prach a sny majú trhliny, učili ma veriť, no klamali hodiny. V očiach mám búrku, nie hrdinu z filmu, len chalan, čo hľadá svetlo v tom dymu. [Refrén] Posledné prianie s nabitou zbraňou, nie proti svetu, skôr proti klamom. Nech to skončí, čo bolí ma dávno, nech pravda trafí cieľ — presne, nie náhodou. Posledné prianie, nech padnú masky, nech strach už neťahá spúšť v mojej hlave. Ak mám dnes mieriť, tak len do tmy, aby som zajtra mohol žiť iný sny. [Verš 2] Každý mi hovorí, buď silný, stoj, no nikto nevidí ten vnútorný boj. Nosím si váhu, čo nemá tvár, úsmev je brnenie, bolesť je kráľ. Nie som svätec, ani démon z tieňa, len človek, čo hľadá svoje mená. Chcem pokoj v hrudi, nie ďalší pád, nech minulosť konečne pustí môj chrbát. [Refrén] Posledné prianie s nabitou zbraňou, nie je o smrti, je o pravdách. Nech zmiznú hlasy, čo ma ťahajú nadol, nech nájdem mier bez výstrelov, bez rán. Posledné prianie, nech čas spomalí, nech pochopím, kým som v tom chaose ja. Ak niečo má padnúť, tak len tie lži, čo mi kradli dych každú noc zas a znova. [Bridge] Zbraň je len symbol, tlak v mojich dlaniach, skutočný nepriateľ býva v myšlienkach. Keď trafím pravdu, nemusím strieľať, stačí sa postaviť… a neutečať. [Outro] Posledné prianie splnené v tichu, žiadny výstrel — len nový začiatok dychu.
