Osamelý utečenec zo stromu spomienok, kedysi pigment leta, zafírového neba, zo životom v žilách. Teraz, v objatí chladnej vody, ponorený do prítomnosti, odraz pomalého pádu. Žiadna kráľovská koruna jesene, žiaden bronzový plášť. Len mokré zrkadlo, modrého neba. Rozplynie sa medzi kameňmi sľubov, v rieke času. List leta, stratená správa, neprečítaná.
