[1. sloha] Zas v hlave bojujem, kto z nás viac klame, ticho ma dusí jak lano okolo brány. Svet padá na mňa, no tvár mám ako skala, nik nevidí, že zvnútra sa mi duša rozpadáva. [Predrefrén] A keď sa usmejem, je to len maska z bolesti, pravda ma páli jak kyselina na kosti. [Refrén] Opatruj ma aj jeho, keď v sebe vyhasínam, keď v izbe svetlá zhasnú a bojím sa vlastných rán. Ak pôjdeš preč, tak bez klamstiev a jedu, sľúb, že jeho neskolí tá búrka, čo mám v stredu. [2. sloha] Mám hlavu plnú démonov, čo si riešia turnaj, kto ma zlomí prvý, kto ma pretvorí na prach. Srdce mám popísané jak stena v opustenom byte, slová tam krvácajú, no stále dýcham – potichu, skryte. [Predrefrén] Tma ma už pozná podľa mena aj dotyku, no aj tak hľadám svetlo – aj keď len v úlomku. [Refrén] Opatruj ma aj jeho, keď v sebe vyhasínam, keď v izbe svetlá zhasnú a bojím sa vlastných rán. Ak pôjdeš preč, tak bez klamstiev a jedu, sľúb, že jeho neskolí tá búrka, čo mám v stredu. [Bridge – brutálne, ale s nádejou] Nie som z ocele, aj keď hneď tak pôsobím, len som si zvyknul prežiť – nech už stojí, čo stojí. A keď ma raz pustíš, nenechaj ho klesnúť, ja ešte nájdem cestu – aj keď musím preskúšať tmu. [Záverečný refrén – nádej] Tak opatruj ma aj jeho, nech nám nezmiznú sny z dlaní, možno spadnem ešte tisíckrát – ale raz vstanem… bez klamí.
