Šesťdesiatštvorka

(Beat: Temný, pomalý, 90s Boom-Bap beat z východného pobrežia. V pozadí hrá dramatické piáno, hlboké basy a občasný zvuk nabíjania zbrane alebo policajnej sirény.) [Intro] (Hlboký hlas s echo efektom, zvuk praskania vinylu) Yo... Rok šesťdesiatštyri. Rok, kedy sa narodili tí, čo chceli vlastniť ulice. Bratislava, Nitra, Poprad... až po New York. Žiadny rešpekt zadarmo. Len krv, betón a doživotný tieň. Šesťdesiatštvorka! Check it! [Verse 1: Slovenské ulice & Prvý pád] (Rýchly, agresívny rap, tvrdý rytmus) V šesťdesiatom štvrtom prišiel na svet tento chlad, chlapci zo sídliska, čo chceli vlastniť hrad. Sýkora bol prvý, mozgostroj a šéf, prepojil biznis, štát aj pouličný hnev. Ale bratislavský betón neodpúšťa chyby, pred siskársky Holiday Inn si pre smrť prišiel syn Mogiľeviča a padla kráľovská privilégií vidina! Dávka zo samopalu, koniec veľkých tém, Sýkora leží v krvi, zhasol jeho snár. Vedľa neho Xaver, verný strážca shadows, stál pri svojom šéfovi, keď prišiel ten chaos. Rovnaká minúta, rovnako tvrdý spád, Xaver padol na asfalt, nestihol sa vybrať z pút. Duran chcel svoju pomstu, po streľbe bez nohy, vyhlásil vojne vojnu, prerazil všetky slohy. No Petržalka mlčí, keď pod autom traská dym, výbuch na parkovisku spravil koniec jeho snom! [Verse 2: Sila, peniaze a výbuchy] (Basy zosilnejú, do beatu vstupujú dychové nástroje) Dinič drvil mesto, nehnuteľnosti a rakety, s bratom držali v hrsti celé bratislavské parkety. No kurty na Zlatých píšu krvavý scenár, desať kíl trhaviny — dlaždica je len oltár! Blesk, dym a ticho... Dinič už nie je tu, zostala len spomienka na brutálnu éru. Žaluď stúpal rýchlo, veksel, Tatravagónka, prežil päť atentátov, myslel, že je nepriestrelná hradba. Až kým pri Mraziarňach v tme nezaklikol snajper, puška s optikou... a Žaluď navždy zaspal. Kýbel prevzal žezlo, zaviedol tvrdej ruke kód, najobávanejší stín, čo riadil celý rod. Žiadny hrob na cintoríne, kde by kvitol kvet, ale doživotná cela — tam sa preňho končí svet! [Chorus / Hook] (Chytľavý, temný refren, spev a skratčovanie dosiek) Rok '64, zrodení pre ulice a strach, niektorí ležia v zemi, zmenení na prach. Iní varia biznis alebo sedia za mrežami, Šesťdesiatštvorka, príbeh napísaný zbraňami! (From Bratislava streets to the New York blocks...) [Bridge: New York Connection – Junior Gotti] (Beat sa mení na klasický newyorský mafiánsky zvuk, spevavý a dramatický vokál po anglicky) (Singing with passion and grit) Born in sixtyfour, under Queens' gray sky, A legacy of power where the Made Men never cry. John Angelo "Junior" Gotti, bloodline of the Don, Stepped into the throne when the old days were gone! Capo of the Gambino, acting boss in the game, Living in the shadow of his father's loud name. From ninetytwo to ninetynine, holding down the street, Facing federal heat, but never tasting defeat! Four mistrials in a row, the feds couldn't break the code, A heavy burden carried on a legendary road. Born in '64, walking through the fire and the rain, The prince of New York City in a world of power and pain! [Verse 3: Preživší a posledný odkaz] (Návrat k slovenskému rapu, pomalší, ale úderný rytmus) A čo tí, čo prežili ten divoký mlyn? Ferus drží Nitru, nepoložil ho žiadny stín. Prežil búrky, súdy, dekády plné drámy, posledný mohykán, čo prešiel tými bránami. Pod Tatrami Reichel, kulturista a pán, prežil éru Černáka, dnes si ide vlastný plán. Dvaja živí z ročníka, kde väčšina leží v tme, Šesťdesiatštvorka píše bodku v tomto krvavom sne. [Outro] (Fade out beatu, v pozadí húkačka policajného auta a pomalý klavír) Šesťdesiatštyri... Sýkora, Dinič, Žaluď, Duran, Xaver... Kýbel za mrežami. Ferus a Reichel stále tu. And Junior Gotti holding down the Empire State. Game over. (Zvuk streľby – ticho)