Stratené kvapky

Stratené kvapky V daždi prudkom chodím sám so svojím smútkom a jej myšlienkou sa dotýkam. Nech len prší o tom daždi nevie nik snáď niečo tuší dážď záletník. Nech len prší do očú nech mi ich vypáli. Som smiešny kráľ bez koču a princezné predo mnou zdupkali. Ó dážď si ako oheň bláznivého slnka, ktorý oči mi spálil a chceš z nich i piť! Na tvoju ruku kvapka cinká, strácajúc vedomie a silu žiť.