Na motív, Milan Rúfus; Posledná večera

Tak blízko dnes je život k smrti, že v hrudi stíchne dych. No ticho v sebe utiš smútky, kým luna stojí v tých istých štvrtiach noci — a zblízka vedie nás od smrti späť k životu. Chce to len uniesť bolesť, jej krehký chlieb si lámať na podvečernom stole. Až vtedy uveríš tej nemej učiteľke: že bez Veľkého piatku nič veľké nevyrastá. Tak blízko dnes je tma k svetlu, že nevieš rozlíšiť. No v tichu dozrie pravda svetu, čo v sebe musíš niesť, kým noc sa nerozlomí a v praskline sa zjaví návrat k životu. Chce to len uniesť bolesť, jej krehký chlieb si lámať na podvečernom stole. Až vtedy uveríš tej nemej učiteľke: že bez Veľkého piatku nič veľké nevyrastá.