poem recites poetry, Hviezda padá z neba tak ticho, ako sen, stráca sa v oblakoch, je tam viem! Dotkne sa zeme v náručí noci, strácam ju z očí vo večnej moci. Svetlo ju volá, spánok ju kryje, tisíc prianí v srdci mi bije, tisíc snov v tme krídla má, nežne ju tma objíma. Hviezda padá z neba v tichu sna, vietor ju nesie do neznáma. V náručí noci, tma všetko halí. Kam zmizla? Srdce bije v žiali! Vietor mi šepká, nie si tu sám, každý má v sebe ukrytý chrám. Ten príbeh v nás vždy sa tvorí, hviezda padá, v mojich očiach horí. Čo ak je pád len nový vzlet? Hviezda nájde správny sled. V tichu vesmíru nádej klíči, hviezda padá, lásku lieči. Hviezda padá z neba v tichu sna, vietor ju nesie do neznáma. V náručí noci, tma všetko halí. Kam zmizla? Srdce bije v žiali!
