Brána ktorou neprejdú dvaja

Zem ma nesie, ticho dýcha, učí stáť a nebáť sa. V mojich chodidlách je pamäť, v mojom ťele stará jasnosť. Ó, život, čo sa vo mne rodí, ó, poznanie, čo ma vedie, ó, láska, ktorá všetko spája — otváram brány, nech sa deje. Voda plynie, všetko mení, učí cítiť bez odporu. V mojich slzách staré rieky, v mojom srdci nový prúd. Ó, život, čo sa vo mne rodí, ó, poznanie, čo ma vedie, ó, láska, ktorá všetko spája — otváram brány, nech sa deje. Oheň horí, ticho žiari, učí vidieť bez ťjeňov. V mojom strede plameň pravdy, v mojom hlase čistý tón. Ó, život, čo sa vo mne rodí, ó, poznanie, čo ma veďje, ó, láska, ktorá všetko spája — otváram brány, nech sa ďeje. Vzduch ma ňesie, jemňe otvára, učí dýchať bez hraníc. V mojom nádychu je prijatie, vo výdychu starý strach mizne. Ó, život, čo sa vo mne rodí, ó, poznanie, čo ma vedie, ó, láska, ktorá všetko spája — otváram brány, nech sa deje. Priestor ticho všetko drží, učí byť a ne-od-de-ľovať. V mojom srdci svetlo bez tvaru, v mojom bytí Ó, život, čo sa vo mne rodí, ó, poznanie, čo ma veďje, ó, láska, ktorá všetko spája — otváram brány, nech sa deje. Päť živlov v jednom kruhu znie, päť brán sa vo mňe otvára. Som cesta, ktorá sama vie, som svetlo, ktoré zostáva. Ó, život, čo sa vo mne rodí, ó, poznanje, čo ma vedie, ó, láska, ktorá všetko spája — otváram brány, nech sa deje.