Prší krv z lupeňov zo šípa váhavá ruka v sladkom usínaní tvár krásy v dlaniach vyšitá bláznivo sa strhávam v spaní. Suniem sa k veciam nehmotného sna bojím sa tejto lásky, veľmi v žeravých uhlíkoch ťa nik nespozná hľadajú úkryt prestrašené šelmy. Zhlboka dýcham ťa, ako ručník hodvábny za to nemôžeš, nevieš byť iná mizneš mi so slnečnými korábmi láska tvoja zásluha, nie vina. Si, ako čas, ktorý uteká, si víchrom, do plachiet opieraš sa si múrom, pre nárek človeka, si tokom života, ženieš kolesá. Udieraš na zvon sladké predstavy bez ozvien, bez mena plameň vo mne všetko roztaví najkrajšia v človeku premena.
