[Refrén] Nie som legenda, som len človek z mäsa, kosti, srdce vo mne beží ďalej, aj keď padám v noci. Keď spadnem dole, vstávam znova bez výhovorky, nie som dokonalý – ale som svoj hrdina, OK? [1. Sloha] Niekedy mám pocit, že už nedám ani krok, svet ma tlačí k zemi, čas tiká ako blok. Zavriem oči, ticho v hlave dá mi znak, „Nevzdávaj to, bracho, ešte máš svoj vlastný tlak.“ Každý nosí masku, každý niečo schová, tvária sa že chápu, no za rohom ťa bodnú slova. Ale ja sa učím pádom, rany šijem v tichu, ak ma život zlomí znova – aj tak pôjdem k cieľu. [Refrén] Nie som legenda, som len človek z mäsa, kosti, srdce vo mne beží ďalej, aj keď padám v noci. Keď spadnem dole, vstávam znova bez výhovorky, nie som dokonalý – ale som svoj hrdina, OK? [2. Sloha] Niekedy musíš stratiť, aby prišla nová cesta, niekedy musíš ticho, aby duša prešla z pekla. Boj s démonmi nie je hra, je to tvoja misia, víťaz nie je ten, čo zničí – ale ten, čo prežije bitku. Nebudem čakať, kým ma niekto príde zachrániť, píšem svoje príbehy, žiadna kópia, žiadna maska ani hranie. Sám si liečim jazvy, skladám späť, čo padlo, najväčší nepriateľ som ja – a moje vlastné zrkadlo. [Refrén] Nie som legenda, som len človek z mäsa, kosti, srdce vo mne beží ďalej, aj keď padám v noci. Keď spadnem dole, vstávam znova bez výhovorky, nie som dokonalý – ale som svoj hrdina, OK? [Outro] Neutekám od minulosti, nosím ju jak brnenie, už nie som ten, čo mlčí, teraz stojím v boji verne. Možno nie som ideálny, no mám svoju vieru v žile, a to mi stačí – som svoj hrdina, aj keď padám v tmavej hmlie.