Noc a jej biele miesta Vlastných myšlienok dotýkam sa, ako niekoho, s kým sedíš v kine minútu pred polnocou. Pod prstami struna sa rozzvučala znie sladko, presladko napätá do prasknutia. Rovnako sa chveje tvoje telo. Večer nás spája svojím chladom po pamäti hľadám tvoje biele miesta, na ktorých svietia kvapky, ako chladná voda v orosenom džbáne. Potom, keď svitá hľadám tie biele miesta, akoby ich nikdy nebolo.
