Čas plynie rýchlo, stráca sa v prachu. Pocity väznené v srdci a strachu. Piesok sa v hodinách prelieva rýchlo. Veľa úst blízkych, už úplne stíchlo. A moje srdce, stále sa bojí bijúce v strachu, odeté v zbroji. Ústa sú prázdne, z jazyka skala. Hudba, čo hraje, navždy by mala. Nik ti už nepovie: "dcéra moja". Tie jazvy času sa nezahoja. Netuším, aké má čas pre nás plány. Viem len, že raz všetci, budeme sami. A moje srdce, stále sa bojí bijúce v strachu, odeté v zbroji. Ústa sú prázdne, z jazyka skala. Hudba, čo hraje, navždy by mala. Chcem ti to povedať, aspoň jedenkrát. Za všetko ďakujem a mám ťa rád. A ja viem..... mami, Som ako pevnosť. Som ako hrad. Poviem toho málo. Ale veľmi ti ďakujem a mám ťa rád. A moje srdce, stále sa bojí bijúce v strachu, odeté v zbroji. Ústa sú prázdne, z jazyka skala. Hudba, čo hraje, navždy by mala. Chcem ti to povedať, aspoň jedenkrát. Za všetko ďakujem a mám ťa rád.
