Mrazivý pocit na koži, chlad s tvojich očí, sa mi nalieva do žíl, pítam sa v zrkadle samého seba že kdo si, odpovedz prosím, keď mlčím tak trpím, Po stí krát jej píšem posledný dopis, zbabelec ktorý nedokáže preč odísť, predstava žiť život bez nej ma drtí, a predstava o nás dvoch ma tu byť nutí, Som taký aký som nie jednoduchý, spoločný svet sa nám rozbyl na kusy, a dobre viem že si raz dopustit musím, byť nad vecou pre syna aj keď sa dusím, Zatial čo ona spí zo mňa je upýr, čo rovnako túži stále po jej chuťi, predsťieram nezájem odolať musím, aj keď najradšej by som ju mal v náručí, 2. Zviazané ruky, ďiablom posadnutý, vysoká cena že tú bolesť otupý, stále viac zamotaný do pavučín, a ludia v okolí radšej slepý, hluchý, Extrém, zrazu sám na tej ceste, ten pohár pravdy ako panáka exnem, Nechcem, opakovať tie chyby jak refrén, zatvorený ako v jaskyni Betmen, Nikomu nič spovedám sa len v texte, odsúdený na tej lavici trestnej, tak jak to cítim ti to doručím expres, sám sebou, za tebou, než si tú masku vezmeš, Prečo sám sedím v sedle, viem odpoveď presňe, no hnací motor mi nefunguje bez nej, milujem ťa mi už do ucha nešepňe, špatný film ktorý už nikdy neprepnem,
