Hanba Slza už vyschla na líci, spev stratil ozveny svoj hlas, pod ťarchou kníh na polici prach zanechal svoj čas. Hnev ako oceán v hrudi vrie, pokoj mi kradne, mlčí v tichu. Myslí si, že všetko vie, jedovatý had v dychu. Ó, láska, prečo práve ty? Zničila si krehký svet? Rozfúkala si všetky dni! Pero padá, nedopísaných viet.
