[Spoken Intro] Pohrebná firma si prišla po telo do márnice. No tentoraz sa posledná cesta nekonala. Stalo sa niečo, čo nikto nedokáže vysvetliť. Mŕtve dievča znovu otvorilo oči. [Verse 1] V studenej sále, kde ticho má tvár, na stole ležala krásna jak žiar. Mladý zdravotník sa skláňa čoraz viac, v očiach mu blúdi zakázaný jas. V bielych stenách šepkal hriešny chtíč, rozum mu padol jak zlomený kľúč. Dotyk sa zmenil na horúci vzlyk, a mŕtve pery vydali prvý krik. [Pre-Chorus] Zástava srdca sa náhle trasie, pod ľadom tela iskra zas je. Čo bolo tiché, zrazu vstáva, smrť pred životom pomaly prehráva. [Chorus] Napumpoval jej dych až do žíl, tam, kde už dávno studený pokoj žil. Zo smrti vstala, oči otvorila, a jeho hriechom znovu ožila. Napumpoval jej tlkot do pŕs, kde vládol popol a mrazivý trs. Keď sa nad ňou zlomil posledný tieň, márnica vzbĺkla v nový deň. [Verse 2] Prsty sa chveli, čelo mal v pote, nevedel, či sníva v hriešnom živote. Jej pery sa pohli, vydýchli vzduch, a v miestnosti zaznel zázračný ruch. Bledá jak mesiac, no v očiach plameň, z hrobu sa vracia zakázaný sen. On cúvol späť, no ona sa smiala, ako by smrť len krátko spala. [Bridge] Pred dvermi čaká čierny voz, v rukách vencov studený kôš. Muž v obleku len nemo stál, keď z márnice ženský smiech zaznel v diaľ. [Chorus] Napumpoval jej dych až do žíl, tam, kde už dávno studený pokoj žil. Zo smrti vstala, oči otvorila, a jeho hriechom znovu ožila. Napumpoval jej tlkot do pŕs, kde vládol popol a mrazivý trs. Keď sa nad ňou zlomil posledný tieň, márnica vzbĺkla v nový deň. [Outro] Pohrebná firma odišla bez tiel, čierny voz dnes naprázdno šiel. A v márnici, kde smrť vždy vládla, jedna mŕtva žena znovu vzdychla.
