Po chodníku voda tečie, a ja tam stojím v búrke, Je skoro ďesať večer, v ruke držím klúče, Viem že brána klepe, tak preleziem po múre, Iba z okienka na streche,je viďeť matné lú če, Nerobým to bežňe, a nejďe tu o lúpež, Je to kvôli žeňe, viem že je to hlúpe, No v hlave ma to bere, čo ak sa sama nekúpe, Chcem veďieť čo sa deje, za ten barák platím účet, Vychádza to skvele, s kamošom dva dňi na túre, Nemá žiadne podozreňie, že do baru ma odviezol úber, Do verandy vleziem, potichu stojím v tmavom kúťe, Dúfam že sa mýlim, a bol to iba úlet, Viem že po nej chlapy čumia však pekná je samica, Má iba tricať a v posťeli je dračica, V obyvačke otvorená známa krabica, V nej pomôcky keď somňou nemôže tráviť čas, Cítím sa jak blbec i keď je to pre mňa novinka, Nehrala sa snimy bola iba faninka, Že ťelo nenahradí guma ani žiadna mašinka, Autoerotika pre ňu neznáma cudzinka, Ona doma verňe čaká na mňa ako na princa, Ja tu behám ako zlodej priživujem žiarlivca, Sám za seba hanbým sa, že som takto zraďil ťa, Nechcem aby ma tu našla a ja viacej strapňil sa, Už by som mal odísť a niekďe vonku straťiť sa, No spaluje ma predstava že ako hore bavý sa, A keď vidím že je prázdna skoro celá krabica, Zo spálňe sa stala erotická zbrojnica, Ďesať rokov spolu, ona v sólu je hanblivka, Predomňou s hračkou vždy červená ako paprika, Kráčam po chodbe kde svieti iba lampička, A u vchodu do spálňe je položená stolička, Dva metre od dverý počujem ženu vzdychať, Ešťe som ju neviďel no už by som sa pridal, Nohavičky pozerám už na chodbe zhodila, Úplňe sa vžila, svojej hračke vravý pridaj, Bojím sa nakloniť hlavu neviem jak je otočená, Ako sedačka v kine je stolička položená, Čierna podprsenka je na nej pohoďená, A ja divákom filmu kďe hrá moja žena, Už mi to nedá, sa mrkňem teda, To čo viďím je viac ako šokujúci scenár, Nahá potvora, priviazaná k posťeli jak fena, Tromi mužmy obklopená, je tou hrou opojená,
0/500