Nepokojné víry Keď hravý vietor svetielko zháša a v povetrí lieta úzky dym, môj sen sa k tebe tíško vznáša a placho ti hlaholím. Možno počuješ zvučať struny v spánku čuť ich slabý tep ruky prikladám na tvár luny, len ma láska neoslep. Keď huhlanie vetra zvony priškrtia závan spevu bije na srdce, zradné ostne, šibnú ho do prútia kruté mrazy štiepajúce. Keď hravý vietor svetielko zháša a jazyk sa mi mlčky mrví, môj sen sa k tebe tíško vznáša, keď nepokojné víry krúžia v mojej krvi.
