Už nastal ten zlom, už prišla tá doba. Keď namiesto Lásky, kvitne v nás len zloba. Vidíme len seba, slová ako zbrane. Darovať sme prestali, naše srdcia z dlane. Tak prestaň me sa, klamať zlatým kovom. Tak prestaň me sa, zraňovať slovom. Nech naša nenávisť , úplne sa schová. Veď slová sú Boh a Boh sú slová. Aj tak sme k sebe zlí a nikto z nás netuší. Boží plán už dávno je, vypnúť telá bez duší. Zaplatíme za to cenu, naša je to vina. Za pískanie v chráme a zabitie syna. Skúsme zdvihnúť oči, zdvihnúť zo zeme. Objať jeden druhého, aj keď nie vždy chceme. Buďme k sebe lepší a vyčistíme špinu. Skúsme boha presvedčiť, že nenesieme vinu. Tak prestaň me sa, klamať zlatým kovom. Tak prestaň me sa, zraňovať slovom. Nech naša nenávisť , úplne sa schová. Veď slová sú Boh a Boh sú slová.
