V snehu detstva si sa smiala, s bratom sánkujúc po svahu biela, už vtedy si v sebe niesla svetlo, ktoré dnes hreje celú našu rodinu celú. Janula, Labka, Mami, moja krásna, v tvojich rukách čas sa zastavil mäkko a láskavo, masírovala si chrbát jemným olejom, kým Mišiačik Fuňačik uspával sny tiché a pokojné. Od všetkých, čo ťa ľúbia, z každého srdca, čo pre teba bije, táto pieseň je pre teba, láska moja, pre našu Janku, najkrajšiu na svete. Ľúbime ťa, ľúbime ťa navždy, si naše svetlo, naša večná hviezda, nenahraditeľná, jediná, v tvojom náručí je celý náš svet doma. Z Toskany cez more až po Karibik zlatý, z lyžovačiek až po vlny, čo šumia sladko, vždy si držala kormidlo pevne a statočne, keď sa loď života búrkou nakláňala temne. Dve dcéry v tvojom srdci ako kvety kvitnú, Leuška s úsmevom plným rebélie, Alexis s koňmi v očiach divokými, polievaš ich láskou, čo nikdy nevädne. Od všetkých, čo ťa ľúbia, z každého srdca, čo pre teba bije, táto pieseň je pre teba, láska moja, pre našu Janku, najkrajšiu na svete. Ľúbime ťa, ľúbime ťa navždy, si naše svetlo, naša večná hviezda, nenahraditeľná, jediná, v tvojom náručí je celý náš svet doma. Ďakujeme za noci pri klávesnici tichej, za obety, ktoré si skrývala v úsmeve, za smiech, pri ktorom sa duša rozletí, za silu, keď svet bol ťažký a temný. Päťdesiat jari si prežila v kráse, a predsa si stále to dievča so snehom vo vlasoch, čo vie rozosmiať celú izbu do radosti, a objímať tak nežne, že svet prestane bolieť. Od všetkých, čo ťa ľúbia, z celého sveta, z každého kútika srdca, toto je pieseň len pre teba, moja drahá, naša maminka, naša Janula najmilšia. Ľúbime ťa! Ľúbime ťa navždy! Si naše svetlo, naša večná láska, nenahraditeľná, vzácna, v tvojom objatí sme navždy doma… navždy doma. Od všetkých, čo ťa ľúbia… navždy ❤️
