[Sloka 1] V noci sa zas vracia tieň, čo dávno mal byť mŕtvy, počujem jeho kroky, aj keď všetci sú už ticho, brut, ty… Tvár má ako popol, oči jak dve prázdne jamy, hovorí mi: „Vrátil som sa, kámo, dokončiť si staré rany.“ [Predrefrén] A keď dýcha za mojím chrbtom, padá chlad na moje kosti, šepká: „Ty už neujdeš, mám ťa v moci…“ [Refrén] Kliatba mŕtveho sráča, čo sa vrátil späť, nechcel som ho vidieť, no on chce môj svet. Kliatba mŕtveho sráča, kričí v mojom sne, a keď otvorím oči, stojí rovno predo mnou – ne, ne, ne… [Sloka 2] Po stenách sa hýbu tiene, jeho smiech ma reže, chytá ma za krk a vraví: „Poď! Ja som tvoja veža.“ Zrkadlá sa lámu, aj keď sa ich nedotýkam, a každú noc sa vracia, stále hlasnejšie ho cítim tam. [Predrefrén] Z úst mu tečie tma a krik, čo nikdy neutíchne, hovorí mi: „Ty patríš mne… navždy, navždy.“ [Refrén] Kliatba mŕtveho sráča, čo sa vrátil späť, nechcel som ho vidieť, no on chce môj svet. Kliatba mŕtveho sráča, kričí v mojom sne, a keď otvorím oči, stojí rovno predo mnou – ne, ne, ne… [Bridge] Nedá sa utiecť, nedá sa skryť, je to môj tieň, čo ma chce zničiť. Aj keď ho zraňím, aj keď ho sekám, vracia sa späť – kliatba je večná. [Finálový Refrén] Kliatba mŕtveho sráča, stále bližšie je, v smiechu jeho počuť: „Tvoj čas už prešiel, človeče.“ Kliatba mŕtveho sráča, môj dych sa stráca, a keď zavriem oči… stojí predo mnou zas.
