sme dvaja, proti celému svetu proti svetu, hoci bez boja. aj keď je preč, vždy so mnou je tu, sme dvaja, čo sa neboja. sme dvaja, dva diely jedného celku žulový kameň, objekt nedielny ustojí oheň, aj búrku veľkú niet javu čo rozbiť ho vedel by. spoľahnúť vždy sa viem že je tu pre mňa, vrhnem sa zo skál, a do víru. pre ňu, pre jedinú čo mi je verná, môj svet, stred môjho vesmíru. slová sú obal, sú pozlátkom sveta čo jedno je, vždy delia vo dvoje. čo sme my, nepovie najdlhšia veta svetlo a tma v jednom priestore. sme dvaja, proti celému svetu, v myšlienkach tvorím pevnosť nám. pevnosť však v mysli mení sa v klietku a trpím, lebo ju nepoznám...
0/500