Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu, vyvolala zas celý svet ospalý k životu. Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme: a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme? Tajná sila všetky hate a prekážky borí: a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory? Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody, nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody. Niet krajšieho v svete mena ak’ sloboda svätá, všemohúce toto meno nikto nezahatá! Pohynuli naši bratia za to meno skazou — ale z mohýl ich vychodia zástupy víťazov. Hej, sloboda, krásne meno — svetu na závade! Bračekovci naši drahí, vrahovia sú všade: jeden prosto, druhý zboka, tretí v stranu inú chcejú zničiť našu drahú slovenskú rodinu. Zdvihol sa kúr od Dunaja, zdola oblak tmavý, smutné chýry prichádzajú o víťazoch Slávy: dolné púšťe donášajú žalostnú ozvenu — Bože milý, či si na nás celkom zapomenul? Jeden klame, druhý vraždí — samí pekelníci, a tretí sa z nás vysmieva, že sme ničomníci. Ej, zakukaj, kukulienka, jarnú, rezkú nôtu, vyvolaj len všetky sily slovanské k životu! A vy, bratia naši rodní, roztratení v svete, zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete! Podajte si bratské ruky k veľkému životu — kukučka nám bude kukať novú, rezkú nôtu!
