Pouličná lampa tmu ticho odmyká, do očí sa krvavá červeň vtláča. Noc – hriešnica – stúpa na nebeskú pláň. Zahorel oheň priamo v ľudskej koži a krvavé kvety... tie dnes zdobia tvár. Ostrý hrot cez srdce pomaly preniká, do kalicha padá... len krv a voda. Tento svet nemý hľadá... bolestný exil, pouličná lampa tmu ticho odmyká, opustená... navždy vo svojej chvíli. No v tejto tme, kde všetko zaniká, ona zostane stáť. Bude tvojou svetlicou, tvojou pochodňou... ...pre lásky, dávno stratený, návrat. Pre ten jediný... ...pre ten náš.
