[1. sloha] Na stene visí starý kalendár, prach na ňom píše príbehy dní, v každom liste kúsok detských hier, a vôňa leta, čo už sa nevráti. Bosé nohy v tráve po daždi, kolená plné malých jaziev, mama volá: „Poď už domov syn“, a svet bol veľký… a ja taký malý. [Refrén] Listujem časom ako stránkami, rok za rokom, sen za snom, každý mesiac svieti hviezdami, čo mi svietia ešte dnes nad domom. Kalendár mojich snov sa nezatvára, kým srdce bije, stále mám kam ísť, v každom dni je iskra stará, čo mi dáva silu ďalej žiť. [2. sloha] Prvá láska pod lipami stála, ruky sa báli dotknúť dlaní, jedno „áno“ tichšie než pieseň hrala, a svet sa zrazu točil rýchlejšie. Fotky blednú, úsmev ostáva, v očiach iskra mať v hlave plán, v srdci mapa, čo ma vedie znova k miestam našich prvých rán. [Refrén] K teplým slovám potom prišli malé kroky v byte, smiech, čo liečil každý strach, detské kresby na dverách sú vryté, čas ich píše v jemných vráskach. Roky bežia ako rieka tichá, vlasy blednú ako zimný sneh, no keď ťa držím, láska dýcha, v každom „spolu“ je náš príbeh. [Bridge] Nie všetky dni boli zlaté, nie každý sen sa splnil hneď, no aj slzy majú dátum vrátený, keď ich zmyje ďalší let. [Final chorus] Listujem časom ako stránkami, a ešte prázdne miesta sú, kým sme dvaja pod hviezdami, život píše ďalšiu jar a zimu. Kalendár mojich snov sa nezatvára, kým spolu kráčame tou tmou, každé ráno je darom znova, a ty si dátum… čo nosím so sebou.
