Keď padajú hviezdne iskry z výšky a noc sa blíži ako had čítam si z nočnej knižky slová lásky kanonád. Noci dlhé, výbuchy ozvien svetlé, ako sviatky kedy sa, kedy dozviem..., kedy dočítam všetky riadky? Kniha dýcha, žije, rastie, stránky sa množia v prudkom lete, každý verš, to je nové šťastie, každé slovo – prekvapenie sväté! Nielen v tme plamienok nádeje horí, dobro zvíťazí, zlo sa stratí. Každý verš, v pamäti sa tvorí, je kľúčom k bráne, čo slnko zlatí. Tak čítam ďalej, stránky čisté tú Knihu kníh, pokladnicu ducha. Až kým brieždenie lúče zlatisté, novým dňom, mi srdce rozbúcha.
