Lúče slnka zľahka skáču po strechách, opäť máme nový deň. Krásku v tenkej blúzke stretám vo dverách, Nesmelo sa usmejem. Pôjde na zastávku spoj číslo dvanásť, sledujem ju veľa dní. Silu osloviť ju dávno už hľadám, dodávam si odvahy. Tašku zaplnenú, zošitami. Veď má v škole žiakov pilných. Byť v jej triede, hýrim jednotkami. Ako dosiaľ nikdy. Snívam o tom, že sa zázraky dejú, vo sne bývam školníkom. Kvapky dažďa, na nás u neba sa lejú, sme pod jedným dáždnikom. Vo sne stínam pre ňu sám hlavy drakov, dokážem aj nemožné. Ráno zopakuje sa scéna bez slov, preč sú činy hrdinské. Tašku zaplnenú, zošitami. Veď má v škole žiakov pilných. Byť v jej triede, hýrim jednotkami. Ako dosiaľ nikdy.
