RAP: KRONIKA ROČNÍKA '64 (gangsterská balada / trap-báseň) [Intro] Šesťdesiatštyri, rok keď padali mená, dnes ich číta z papiera moja rapová scéna. Nie oslava, kronika – počúvaj dobre, brat, každý verš má cenu, akú má život a pád. [Hook] Bratislava, deväťdesiate, ulica bez zákona, mená čo tu píšem, nemá žiadna ikona. Zlato, výpalné, nálož, prvá salva – ročník šesťdesiatštyri, posledná ich halda. [Verš 1 – Sýkora] Miro, syn diplomata, mal Moskvu vo výhľade, zamenil za uličku, za rýchle peniaze v záhrade. Nedokončil žurnalistiku, dokončil impérium, kontakty na SIS, na politiku, na médium. Volali ho Godfather, kráľ bez trónu, s gestom pána, no aj kráľ má svoj koniec, keď zazvoní mu brána. Šiesty február, Holiday Inn, telefón zazvonil zle, trinásť rán do tela – posledná jeho schôdze. [Hook] [Verš 2 – Žaluď] Steinhübel, párky na stanici, to bol jeho štart, vekslák, čo si kúpil holandskú dražbu ako kart. Päť pokusov prežil, hovorili – mačka so siedmimi žitiami, šiesty ho dobehol, guľka nečaká na formality. Tatravagónka, VTV, mraziarne, imperiálny rast, no podsvetie nepozná garanciu, nemá istý pas. [Verš 3 – Dinič & Duran] Eduard chcel do Francúzska, do vily, do ticha, kurt, posledný set, a pod dlažbou čaká trhavina zlá. Pol metra hlboko, kábel, anténa, diaľkový spúšť, Zlaté piesky, výbuch, kráter – žiadna už neexistuje trúba. A Duran, čo prišiel o nohu vo vojne o podiel, skončil v aute, čo vybuchlo skôr, než dorozprával diel. Xaver stál vedľa Sýkoru, bodyguard, tieň, brat, padli spolu vo februári – jeden koniec, jeden pád. [Hook] [Bridge] Kto prežil, ten nesie meno ako kameň v topánke, Lališ doživotie píše, Kýbel bez výhľadu na zmenu. Ferus, Reichel, Gaál – tí chodia ešte po meste, no história si pamätá, kto a s kým bol v tej ceste. [Outro] Nie je to hymna na obdiv, nie je to vzor pre syna, je to kronika ulice, čo sama seba dojedla dosucha. Ročník šesťdesiatštyri – narodení v socializme, pochovaní alebo doživotne v mreži kapitalizmu.
