Zobor Z ďalša než z maďarskej Pusty rovina sa ťahá, prvý z vrchov, čo ju dvíha, na Ponitrie sadá. Hora stará rozložitá oddávna svoj kraj chráni, keď pohromy prichádzali, povodne, či Markomani - Kvádi množstvo ľudu prichýlila tam na svojej stráni. Keď búrlivé boli časy hromy strašne bili ľudu devy horu matku Perúnovi boli zasvätili. Najmocnejší zo všetkých bohov čo bol pánom blesku, hromov tak tu našiel si svoj domov. Ľud ten z vďaky, že ho hora i boh chráni postavili oltár z najväčšieho buka vari. Našich predkov sila trochu na to osadu tu založila. Dookola z prameňov vždy čistá z hĺbok hory voda vzácna tryská. Les ten svoje plody aj zvere dosti pod horou rieka dáva im ryby do sýtosti. Prešla doba iné časy osada čo bola hore na vrchu hory matky zrazu rastie dole v lone za pomerne krátky.
