[INTRO] Tí čo krááá-čaaaš... cez tieň a praaach... berú nááám svééét... bez slov... bez stôôp... [VERSE 1] Prišli z diaľok cez chladné rána, v očiach oheň, v rukách moc. Každý kameň pozná ich mená, za nimi len dym a noc. Kráčajú ďalej bez otázok, berú vietor, zem aj čas. Mestá ticho padnú v prachu, nik už nevolá na hlas. [PRE-CHORUS] Koľko ciest sa ešte zlomí? Koľko brán sa musí vzdať? [CHORUS] Kto ich skrotí, kto im povie stať? Kto ten oheň dokáže vziať? Keď len prach po nich ostáva, keď len tma sa k zemi skláňa. Kto ich skrotí, kto im vezme dych? Kto zastaví ten večný krik? Putujú svetom bez mena, ako búrka zrodená. [VERSE 2] Staré rieky pamätajú kroky, vietor nesie prázdny spev. Každé víťazstvo má svoje hroby, každý meč aj svoju krv. [PRE-CHORUS] Koľko ciest sa ešte zlomí? Koľko brán sa musí vzdať? [CHORUS] Kto ich skrotí, kto im povie stať? Kto ten oheň dokáže vziať? Keď len prach po nich ostáva, keď len tma sa k zemi skláňa. [BRIDGE] A možno stále v každom z nás spí ten tieň, čo hľadá moc... A možno svet len znovu hrá ten istý príbeh každú noc... [FINAL CHORUS] Kto ich skrotí, kto im povie stať? Kto ten oheň dokáže vziať? Keď len prach po nich ostáva... len prach... len prach...
