[intro – šeptem] nebež… aj tak ťa nájdem [verse] mesto nespí, len hrá mŕtve, lampy blikajú jak chyby v hlave, každý roh ma pozná menom, každý tieň vie, kam pôjdem. topánky bijú do ticha rytmus, jak keby som bol vlastný útek, dýcham rýchlo, vzduch je ťažký, noc ma drží pod krkom potichu. [hook] neotáčaj sa neotáčaj sa neotáčaj sa […aj tak tam niečo bude] [drop / chorus] prenasledovať – bez kroku, bez tváre, prenasledovať – jak glitch v realite, bežím rovno, ale kruh sa zatvára, jak keby mapa nemala východ vôbec. nie je to vonku – to je ten problém, skrýva sa presne tam, kde som ja, čím viac utekám, tým viac ma dobehne, lebo ten tieň… nevrhá zem, ale hlava. [verse 2] okná slepé, pozerajú skrz, ulice dýchajú studený kov, niekto šepká moje vlastné vety, ale ja som ich nepovedal dosť. čas sa láme jak staré sklo, sekundy padajú na zem jak dážď, chcem sa stratiť medzi ľuďmi, ale každý má moju tvár. [break] ticho. žiadne kroky. len ja. …tak prečo to stále počujem? [final chorus] prenasledovať – bez dôvodu, bez mien, prenasledovať – jak chyba v systéme, zastavím sa… a ono tiež, spraví krok… keď ho spravím ja tiež. už neutekám. len stojím. a prvýkrát vidím— že som nikdy nebol obeť.
