Sedí cigáň, na priedomí, svoju pieseň hrá a spieva. Slniečko už, k zemi sadá, staré kosti, si zohrieval. V ruke husle, slza v oku, spieva deťom, už sa stmieva. Na krajinu, noc už padá, v duši smútok, mu doznieva. Má rád slobodu a vietor vo vlasoch, Hrá sám na husliach, už oheň pohasol Ná, náááj na na naj náj nana naj! Nánaj, nánaj!!! Sníva o tom, že jeho deti, budú sa mať lepšie jak on. S dcérou synom, sám už žije, ťažký život, zapíja vínom. Ná, náááj na na naj nájm nana naj! Nánaj, nánaj!!! Má rád slobodu a vietor vo vlasoch, Hrá sám na husliach, už oheň pohasol Ná, náááj na na naj náj nana naj! Nánaj, nánaj!!!
