Na začiatku sme boli iba dvaja, ty a ja. Potom boh dovolil a mali sme syna, boli sme plný radosti a šťastia - boli sme traja, Martinko a my dvaja. Roky plynuli v trojici, syn rástol, študoval. Po rokoch prišla chvíľa a já som sa znovu radoval, narodila si sa Kristínka - boli sme už štyria. Naše deti, ste pre nás všetko, boli starosti, ľútosť, ale hlavne radosti. Čas ale letí, idete bez veľkých zmätkov, svojou životnou cestou necestou, my vaši rodičia, stále sme tu pre Vás.
